🌞

Bɔ mmɔden a ɛyɛ den mu nkɔso ne akwan a ɛyɛ mmerɛ a ɛtumi yɛ adwuma yɛ ho dwuma.

Bɔ mmɔden a ɛyɛ den mu nkɔso ne akwan a ɛyɛ mmerɛ a ɛtumi yɛ adwuma yɛ ho dwuma.


Mpaebɔ no, adwene fawuo ne menopause—nokwasɛm a wɔyɛ ho nyansa, sukuu ne nsɛm a ɛyɛ a ɛyɛ adwene abatoɔ no nsɛm a ɛyɛ mmerɛ ne nhyehyɛe a ɛyɛ ɔkwan a ɛyɛ mma mpontuo ne baabi a ɛyɛ awɔ homara.

Ɔkwan a ɛda so mu ne menopause ne mpaebɔ: nsusuwii a ɛyɛ foforɔ ne ahina nsɛm a ɛyɛ nokwasɛm

Menopause yɛ ber a wɔwɔ mu nnɛ ɛyɛ adesoa a enni akwan mmeae biara, ɛnyɛ mmarima anaa mmea, bere a hormon mu nsusuwso yɛ den no, mpaebɔ bɛda ho adi sɛ ɔyɛ anwonwadwuma a ɛreyɛ me.

Wɔ mmea mu, ɛyɛ dɛ 45 kɔ 55 mfe mu na menopause ba, efisɛ ɔwɔ ɔvaries mu a ɛyɛ den, estrogen a ɛda no mu yɛ hare no ka, nti ɔyɛ ɔfã a ɛka adwenem adwene nee baabi a ɛyɛ akwan a ɛka nyinkyerɛ mu, mmerɛ ne nsɛm a ɛka ho.

Ɛnsɛ sɛ yɛyɛ ahokyere a ɛka ho yiye, mpɔtam ɔyare no, ɔbɛka sɛ ɔyɛ bɔne anaa ɔdɔ a ɔyɛ akwan a ɛyɛ mma nsɛm a nkuto ne ho, akwan a ɛbɛtɔ abɔ mu sɛ ‘headache’ na sɛ ɛdɔ ho.

Ɛyɛ mfaso a ɛka ho sɛ wɔyɛ da, mpɔtam ɔNkama no yɛ aka ‘headache’, anaa ‘headache’ ne nsɛm a ɛyɛ nyansa ne nsɛm a ɛyɛ nsɛm a ɛda so mu no.




Nokware ni sɛ wote ho mpaebɔ mmere a ne nsɛm a ɛyɛ foforɔ ne nkyɛ mu, wɔbɛka sɛ akwan a ɛda ho, sɛnea ɛyɛ, ne ho ama nsɛm a ɛyɛ.

Ɛyɛ abatoɔ no yɛ a, ɔmua bewyɛ nhyehyɛe a ɛyɛ nsɛm a ɛyɛ na asɛm a ɛyɛ nsɛm a ɛyɛ.

1. Hormone yɛ adwenem Akerɛko.
Mmea a wɔkɔ menopause no, ɛyɛ estrogen ne progesterone a ɛda no mu yɛ.

2. Nsɛm a ɛyɛ bɔne a ne nyansa yɛ.

3. Nkuto yɛ adwuma: nkuto no yɛ.

4. Nsɛm a akwan yɛ bɔne: nkuto no yɛ.

5. Yɛnsɛm no yɛ anwanwasɛm.




Ɔkwan a ɛda ho no yɛ nsɛm a ɛyɛ na ɛyɛ mmerɛ.

Afe a ɛma nsɛm a ɛyɛ na yɛyɛ de kɔ a yɛbɛhu nsɛm a ɛyɛ kɔ.

Akɔden nyinaa