🌞

Nkà nkwurịta okwu anụmanụ na-enyere aka belata idobe mmiri n'ahụ ma melite ahụike onwe.

Nkà nkwurịta okwu anụmanụ na-enyere aka belata idobe mmiri n'ahụ ma melite ahụike onwe.


Ndịka oge na-abịa nke ndụ, nke a bụ mmeri dị mkpa na-abụghị nke a na-enyo enyo, n'agbanyeghị ma ọ bụ nwoke ma ọ bụ nwanyị, ga-enwe ahụmahụ nke mgbanwe dịgasị iche iche na ọnọdụ anụ ahụ na nke uche. Ndabere a gụnyere njikọ mmekọrịta na ụtụtụ, mana ọ na-emetụta ọmarịcha metabolism, njikwa ibu, na nkesa mmiri ahụ; n'otu oge ahụ, ọ gaghị achọpụta mmetụta nke onwe na ọnọdụ ndụ. Ugbu a, ọgwụ ndị ugbu a na-achọkarị integrated care, na-enye ndị mmadụ ohere iche echiche gbasara otu ha ga-esi mee ka ahụike ha ka mma site na ụzọ ndị na-abụghị ọgwụ, na usoro nlekọta onwe ha; na njikọ siri ike na anụmanụ nwere ike ịbụ ụzọ ọhụrụ iji kwalite ọgwụgwọ onwe na ọrụ imeju. Edemede a ga-enyocha mmerụ metabolism na nsogbu njikwa ibu a na-egosi na oge menopause, chọpụta ihe kpatara edema, jikọta usoro mmekọrịta anụmanụ na usoro ọhụrụ, nye usoro ziri ezi na nke nwere ike ịkpachara anya na usoro mgbakwunye.

I. Mmetụta Metabolism na Nsogbu Njikwa Ibu n'oge Menopause

(1) Nyocha usoro anụ ahụ

1. Menopause nke ụmụ nwanyị
Mgbe ụmụ nwanyị bịarutere menopause, ọrụ ovaries na-ebelata, mmegharị nke estrogen na-ebelata, na-eme ka nkesa abụba si n'ogu, ugu kachasị elu pụta n'ahụ. Na mgbakwunye, ọsọ metabolism na-apụta na agbanyeghị afọ na mgbanwe hormone, na-eduga na njedebe nke calorie, na-eme ka abụba yie n'ahụ. Nke a bụ isi kpatara ịbawanye ibu, ịbụ insulin deficient ma na-arụ ọrụ na metabolism abụba na-ebelata.

2. Menopause nke ụmụ nwoke
Oghere testosterone na-ebelata na-enwe bhruto, ma pụta abụba na-abawanye. Nwoke nwere mmerụ testosterone ga-ebelata ọganihu caloric na nrụgide a na-eme ka ibu na-abawanye. N'ikwu ya, mmetụta nrụgide na enweghị ịrụ ụka na-eme ka mgbanwe na-achọ ịnweta nsogbu; usoro metabolism abụba na-ebelata, na-ebute ibu na-abawanye n’oge afọ.




(2) Mmetụta anụ ahụ na uche

N'agbanyeghị ma ọ bụ nwoke ma ọ bụ nwanyị, ịbawanye ibu abụghị naanị nsogbu n'ịdị mma, kama ọ na-emepụta metabolic syndrome, ọrịa obi, na diabetes na ndị ọzọ. Ndola a na-emetụta ihe n'ọdụdụ na nchekwube na-emekarị a na-erughị ọkụ na onu nkwu na-adị na nlekọta usoro nke aba na ebelata, na-eme ka agwa a gbanwee.

(3) Usoro Nlekọta Ibu pụrụ iche

1. Nchepụta nri
A na-akwado ka eji usoro nri Mediterranean karịa, na-enweta akwụkwọ nri, mkpụrụ osisi, ọra, na mmanụ ọma (dịka olive oil, mkpụrụ nuts), na mụpụta na anụ azụ, nri emere, na sugar na nke ọma. A na-atụ aro ka e nwee mmanụ atọ kwa ụbọchị, gụnyere:
- Nri ụtụtụ: Ejiri protein dị elu (dịka yogurt na-enweghị sugars, egg boiled) tụnyere carbohydrates na-adịkarị ala (oat, brown rice), ma tinye obere mkpụrụ nuts.
- Nri ehihie: Na-agbaso ụkpụrụ n'ibu anọ, jiri ọtụtụ akwụkwọ nri, dị ka mkpuru yam, cauliflower, na pak choi; họrọ anụ ọkụkọ ma ọ bụ ezìsi.
- Nri abalị: Jiri obere abụba ma na-ezere ọgwụ, a na-akwado ka eji tofu ma ọ bụ azụ na-asị, na-enye otu otu mmanụ na-enweghị sugar.

2. Ọrụ atụmatụ calorie kwa ụbọchị
Jiri onye nlekọta uru a na-eme atụmatụ nke na-edebere onye, ka emee ka onye nwere calorie kpọmkwem umagụọ 300 ~ 500 kcal kwa ụbọchị. Jikọọ na usoro ndekọ nri App ka nlekọta nri na-ahụkwa àgwà.




3. Ịbawanye omenaala kwa ụbọchị
Dika eserese, a na-atụ aro ka emee ogo 150 nkeji a na-eme nhazi nke aerobic (dịka isoro esiri, ịkụ, ịsọ) na izu, ma ọ bụ na ị nwere nsogbu ịga, nhọrọ na-eme e nwere nke na-arụ ọrụ a na-agbasa ahịrị ma ọ bụ yoga mfe. Ọzụzụ ibu kwa izu abụọ, mgbe e nwere isi agbụrụ (dịka ụkwụ, azụ, na obi), na-atụgharị iguzosi ike na arụmọrụ.

4. Nchekwube nke afọ
Nzọụkwụ 7~9 nkeji nke afọ kwa abalị, weta usoro ndụmọdụ. Ugbu a nwere ike ịhazi 20 nkeji nke meditative na ihe ọdịda dị ka 440Hz na-enwe ọhụrụ, na-enyere ka ahọpụta na hormone balance.

II. Akwụkwọ ruo mmiri na edema

(1) Usoro edema n'oge menopause

N’agbata afọ, usoro ịme, nhazi mgbe nile na-abawanyewanye, na-erughi estrogen ma ọ bụ testosterone na-eme ka akpụkpọ ahụ na-abawanye, ebe akụkụ akpụkpọ bụ. Na eziokwu, a na-ebelata hypertension na izu na-adabere n'otu oge free na-eduhie na lymph; nke a na-atụputara edema kwụsiri ike. Usoro mbụ bụ ụkwụ, akwara, na-erughị ọnụ n'ụmụ

(2) Edema na-emepụta mwute

Edema nwere ike ipụta akụkụ, a na-emetụta ọsọ, na, dịka o siri dị, na-eru ala. Ma ọ bụrụ na a ghaghị ịhụ na njikwa, a ga-ahụ na-akwado nkenke na-emekọrịta uche, na-eme ka nkwe mkpụrụ na ọgwụgwụ.

(3) Usoro ịmepe edema

1. Nlekọta sodium
Ka enwere nkwụnye sodium 5 gram kwa ụbọchị, na-ezere nri sodium (dị ka mmanụ na-eme). N'ụzọ dị otú a, a ga-ahọrọ akwụkwọ nri na-akwado potassium (dịka banana, kiwi, spinach) iji welite nchekwa sodium na potassium, na-enye aka kwụsịrị mmiri.

2. Iwepụ mmiri
A na-atụ aro ka mmadụ sipụta 1800~2000 ml kwa ụbọchị, ma nyekwara na obere ara; ikwe ekwu mmadi. A na-eme ka ọnwụ dị na mmiri na-adịghị ekwekọ dị ka peppermint ma ọ bụ dandelion tea, nke na-enyere aka na mmepụta toxin.

3. Ịkwalite akpụkpọ akpụkpọ
Na oge, usoro na-ewepụta 5~10 nkeji, na ishụta ankle, ma ọ bụ mee ụzọ sọsọ; oyi akwa aka a ga-enyekarị nhọrọ mfe, ma a na-agba izu na àgwà na-ewepụta.

4. Mgbakwunye ụda
Ọ na-adọta otuto oru abụọ n'elekere ikuku, ma na-anọ na 20 nkeji 528Hz na-ahụ ẹ ọkụ, n'ọdịna na-enyekwa de jị àgwà, na-agba ume ita.

III. Iji ọmụmụ mmekọrịta na ngalaba:

(1) Ihe ndị na-emetụta physiological na nke uche

Inwe ụfọdụ anụmanụ, karịsịa nkịta ma ọ bụ pusi, e gosipụtara na ọna-eji rụọ ọrụ na njikọ hormonal na ọsọ cortisol (Cortisol), na-emetụta na ịmegharị. Na etemeete okwu pụtara ikekwe, ha na-arụ ọrụ na-agbasa na-eduga na ịgbasa; n’ụzọ dị otú a, nkea na-enyere aka iweta ebube chọrọ, iweta mkpụrụ na -ele, weta mkpebi ísìn na-edlite。

(2) Ịchekwa onwe na ịgbanwe onwe

N’oge nke ịmepụta mmekọrịta na anụmanụ, onye njem ahụ kwesịrị ịnweta nri, ahụ, na oke nrụpụta ahụ, na-emekọ ihe na enweghị atụ, na-aga n'ụzọ kwesịrị ekwesị ma na-eto; ugbua nwekwara ugboro isi akpụziri mkpụrụ n’otú, na-enyere onwe ya, n’oge, na-eme ka ezi ọnọdụ ahụ.

IV. Usoro zaghachi ezu na mmalite mmetụta mmiri—na-enwetaghachi ọnọdụ udo

(1) Usoro ezu

1. Ntụrụndụ
I kwadoro 2-3 oge ụbọchị 20-30 nkeji, lekwasịrị njikọ, ndị a bụ ajụjụ buru ibu na-etinye anwụnya. Nke a ga-ewepụta na-emekọrịta bile, ikekwe kwa ugbu a na nkọwa; gịnị ka o kwere mee na-enweghị okwu, na-echetaghị na-abawanye n'ahụ?

2. Imemedia
Nri dịọfụ na nwa ara, na-emepụta ihere самun nwere ibu chioma, otufe na-eme ka bam ma ọ bụ pozi ajụjụọ, na ala njikọ ha ọzọ.

3. Ụ bụrụ ụdị
Nwetaghachi ntakịrị, na-apụtara na ha ga-eme isi na onye ga-enyere ahụ.

(2) Edema mgba

- Nnet hụrụ gị na-enwe ndidi
Ma abanyela ime egwu na-ebugharị na a ga-emepụta ọnụ ọgụgụ ma kwere omume karịa. Nsi na ọmịiko siri ike, iji kwesịrị ekwesị; n’ege m echiche, ka megharịa amarga n’ime ihe na-ena-ahụ na mpaghara ma; Irere ha nwere aghọta.

- Nwoke Yoga (Doga)
Mee ka a na-ahụ maka Yoga, njikọ ha yana -eme ma ọ bụ njikọ mkpọrọ; na-emekwu ka e nwee nkịtị nweta ma ọ bụ na-adabere.

V. Ngwali nka ọgwụ na-ewepụta na owuwu dabara:

(1) Aromatherapy
Jiri scented oil dị ka rose, geranium ma ọ bụ lemon balm na-eme aromatherapy, mgbe 15-20 min. Echiche ndị a nke esthetic bụ iji na-ezuru mgbe nile, na-emekwa ka 4 -9. Ọ ga-enyere kedu ụzọ na-adị.

(2) Uru nchekwa nlekọta
Ọ bụrụ na njedebe n’elekọta ọgwụduru, a na-atụghị aro otu a ka i wee na nyocha ma nwee olileanya; lelee chọọ hormone na-adịghị mma, tụkwasịnụ na-adị.

(3) Omenala Ngwaọrụ
Ijikere ịnọ na mwepụ na ntuli, ma e bazụrụ na enweghị mmega, ma na-emepụta otu ụbọchị 30 min; mgbe a na-emepụta ya, azọ duruma.


VI. Usoro na njikọta—n'ụzọ nw A[Image: :expressionless:]

1. N'ime ututu, onye na-eme nzọụkwụ, na-anya ụlọikwuu na-agbakwunye, na-aṅo ekwe nke ọma, mekwara ka ibi ndụ udo, na-enweghị isi na kpa. Kpọ na ahịrịhịa n’ọrụ;

2. Na ibu oku, nwee ọganiihu nọ n'ala; rără akùlụrụ, na-ekwu okwu ụfụtụ. Bido achọpụta mmetụta ndị ọzọ, na-emeghachi ọgwụdụ, na-eme ọtụtụ.

3. N'ehihie, soro ndị a na-agwa ịhụ anya chere na ngwugwu; rụọ oru na ume gị na ndụ, n'egwuregwu ojii nta, na nbụsi n'ime ekwentị.

VII. Nkwupụta—ntakịrị n'ịchọrọ

Menopause adịghị abụ "iche na-echere" ka njedebe; ogo a bụ nlere ụwa yangwa nke igbo na wepụta, n'ụzọ eji akụ na nile, na-enye ụlọ na nyiwe – na-ezibe ụdị udo; na-edepụta njikọ na ọgụgụ isi, na-eme ka nkwurịta okwu, na-eme ka obi weta banyere, na-abanye na ụmụ amaghịa, na mgbe na-eji ndụ, obughi индо whakamụ.

Ntagha niile